Dostalo sa mi tej cti, že som si po prvý raz išiel pre svoju vnučku do škôlky. Začala tam chodiť len v septembri, ale zvládla to bravúrne. Ako hrdý dedko som si vykračoval petržalským sídliskom a spokojne sa rozhliadal, ako tá Petržalka opeknela. Čo ma však doslovne „odrovnalo“ bolo, že budova škôlky najväčšieho sídliska na Slovensku je v blízkom susedstve herne. Samozrejme tu aj v piatok poobede prekvital hazard a v okolí sa potulovali podivné indivíduá. Roky ( a to ich už mám celkom dosť) totiž počúvam sľuby ako z mesta zmiznú herne. Pokiaľ viem, pred rokom poslanci v Bratislave konečne odhlasovali totálny zákaz hazardu. Tak prečo potom herne stále veselo fungujú a hazard prekvitá?
„Manipulácia s faktami, snaha zapáčiť sa za každú cenu, ale aj nenažranosť a populizmus. Preto.“, vysvetlila mi moja nevesta, keď som potichu nadávajúc prišiel k nim domov. A pokračovala: „V predvolebnej kampani sa teraz na zákaze hazardu priživuje polovica mestských poslancov na čele s primátorom. Hlasovali predsa za. Aj keď vedeli, že prokurátor odhlasovaný návrh napadne (čo sa aj stalo). To, že hazard naďalej prekvitá a že sa vlastne nič nezmenilo ich už netrápi. Namiesto toho, aby radšej čušali a počkali, kým naozaj splnia to, čo ľuďom ľúbili, vychvaľujú sa zákazom hazardu tak, ako keby naozaj platil.“
No to sme to dopadli, zalomil som ruky a pustil som sa do preštudovania súčasného statusu quo. Totálny zákaz hazardu na celom území Bratislavy nebol jediným riešením. Hovorilo sa aj o čiastočnom zákaze ktorý by určite prešiel a dnes by celá vec nemusela byť na súde. Avšak tých, ktorí navrhovali túto možnosť vtedy lynčovali v médiách, osočovali na internete a útočia na nich za to dodnes napríklad aj takto:
Ale ak by sa schválil ich návrh, hazard by už dnes na sídliskách nebol. Preto si dovolím zopakovať to, aby sa nezabudlo.
Masívna petícia obyvateľov a primátor stratí hárky. K tomu asi nie je čo dodať. Zrazu začalo byť moderné orodovať za TOTÁLNY zákaz hazardu v Bratislave. Je pravdepodobné, že túto fámu začali šíriť vlastníci herní, lebo im bolo jasné, že úplný zákaz hazardu nikdy neprejde. Na margo toho vznikla skupinka, nazval by som ju „racionálnych“, ktorí chceli hazard OBMEDZIŤ a zakázať ho v malých sídliskových herniach. Legálny by bol napríklad v hoteloch. To by predstavovalo príjem pre mesto 3 milióny ročne… Neustúpili a tvrdohlavo hlasovali za úplný zákaz na druhý pokus. O to, že herne stoja v tesnej blízkosti škôl sa teda pričinili tí, čo sa chcú iba zapáčiť ľudom, ale bez reálneho výsledku pre nich. Stačí im tlieskajúce publikum, nie spokojní obyvatelia. Výsledky sa nedostavia, ale však oni na to do ďalších volieb zabudnú. A preto som vďačný za internet, kde si ľudia môžu nájsť informácie aj roky dozadu a pripomenúť si, čo pre nich poslanci skutočne urobili. Okrem toho vyjdú na povrch ďalšie súvislosti a všetko postupne zapadne do seba.
Za to, že v Petržalke stále existujú sídliskové herne vďačíme mestským poslancom, najmä tým, ktorí TRVALI NA TOTÁLNOM zákaze: Hrčka, Budaj, Pätopstá, Hochschornener, Kimerlingová, Vetrák a najmä primátorovi Nesrovnalovi. Nezabudnite na to, keď budete v sobotu hádzať do urny váš volebný lístok.